Čínska národná vesmírna agentúra v sobotu oznámila, že jej diaľkovo
riadené robotické vozidlo (rover) Ču-žung v sobotu zišlo z výjazdovej
rampy pristávacieho modulu a absolvovalo prvú jazdu po povrchu červenej
planéty.
Odborníci taktiež vôbec po prvý raz čiastočne obnovili zrak u
nevidiaceho pacienta úpravou jeho buniek. Podarilo sa im to vďaka metóde
optogenetiky - vyvíjanej na poli neurovedy už približne dve desaťročia
-, ktorá zahŕňa genetickú zmenu buniek tak, aby mohli produkovať viac
proteínov citlivých na svetlo. U 58-ročného pacienta, ktorý pred 40
rokmi prišiel o zrak následkom zdedenej choroby, ho dokázali čiastočne
obnoviť a umožniť mu rozpoznávať, počítať, lokalizovať a dotýkať sa
rôznych predmetov položených na stole pred ním.
V oblasti neurovedy sa výskumníkom podarilo získať nové dôkazy, ktoré
naznačujú, že ľudský mozog si lepšie zapamätá tváre po osobnom stretnutí
ako po ich prezeraní na fotografiách alebo videu. Umožnila im to
elektroencefalografia (EEG), pomocou ktorej sledovali a zaznamenávali
mozgovú aktivitu medzi účastníkmi experimentu v momente, keď si
prezerali fotografie tvárí ľudí, ktorých už predtým videli buď na iných
fotografiách, v televíznej šou, alebo sa s nimi stretli osobne.
Nové poznatky sa vedcom podarilo získať aj v súvislosti s vývojom
technológií, ktoré ľudí majú varovať pred ničivými zemetraseniami.
Satelitné navigačné systémy nás totiž môžu na nebezpečenstvo silných
zemetrasení upozorniť rýchlejšie, ako klasické seizmometre. V budúcnosti
by táto technológia založená na globálnom lokalizačnom systéme (GPS)
podľa vedcov mohla byť v snahe varovať nás pred zemetraseniami schopná
do svojich výpočtov začleniť aj údaje z bežných smartfónov a mobilných
zariadení.
Významný objav sa podaril aj bádateľom v Ekvádore. Na základe
genetických testov potvrdili, že korytnačka objavená v roku 2019 na
ostrove Fernardina v súostroví Galapágy patrí k druhu Chelonoidis
phantasticus, o ktorom sa predpokladalo, že vyhynul pred viac ako sto
rokmi.
Vo výskume vyhynutých druhov živočíchov však nezaostávajú ani slovenskí
vedci. Podľa slovenskej evolučnej biologičky Patrície Chrzanovej
Pečnerovej nám skúmanie genetiky vyhynutých živočíchov môže pomôcť
pochopiť, čo hrozí v súčasnosti ohrozeným druhom, či dokonca, ako ďaleko
sú od vyhynutia. Spoločne s týmom jej kolegov z Kodanskej univerzity
nedávno objavila doteraz neznámy druh mamuta. Podarilo sa jej to vďaka
skúmaniu a sekvenovaniu dosiaľ najstaršej DNA na svete pochádzajúcej z
takmer 1,2 milióna rokov starého mamutieho zuba objaveného v 70. rokoch
20. storočia.
Slovenská vedkyňa momentálne dokončuje projekt o pižmoňoch, arktických
bylinožravcoch, ktoré sú podobné mamutom. Na rozdiel od nich však
nevyhynuli a v dnešnej dobe sa im celkom darí. Následne bude Pečnerová
skúmať genetiku izolovaných populácií afrických slonov s cieľom zistiť, "ako ďaleko sú od toho, čomu čelili pred svojim vyhnutím mamuty".